Vyberieme sa na Záhore do obce Plavecké Podhradie. Nad obcou sa týči Plavecký hrad. Z hlavnej cesty, ktorá cez obec prechádza odbočíme smerom ku kaštieľu. Pár metrov pred ním však odbočíme popri bytovke doľava. Tu je parkovisko, kde môžeme nechať auto. Druhé, menšie je o kúsok ďalej. Odtiaľto je to k hradu menej ako 30 minút nenáročnej chôdze do mierneho stúpania.

Vznik hradu sa datuje niekde do polovice 13. storočia. Bol pravdepodobne postavený ako kráľovská pohraničná pevnosť niekedy medzi rokmi 1256 – 1273. O okolnostiach jeho vzniku bližšie vypovedá listina z roku 1291 hovoriaca o udalostiach starých takmer polstoročie. Podľa nej dostal Detrich (Depreht), syn bratislavského richtára Kunta, od kráľa Bela IV. pusté a neosídlené územie Kuchyňa, na ktorom stál kostol sv. Mikuláša. Detrich sa zaslúžil o osídlenie územia a postavil na nom aj hrad,ktorý nazval svojim menom.

Od tejto doby sa na hrade vystriedalo viacero majiteľov až kým hrad v roku 1641 získal Pavol Pálffy. Pálffyovci hrad vlastnili nepretržite až do 20. storočia.

V roku 1706 hrad počas troch dní ostreľovalo cisárske vojsko, ktoré ho poškodilo a dobylo z rúk kuruckých povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili. Sídlo panstva prešlo v polovici 17.storočia do Malaciek.

Od r.2014 prebieha na hrade konzervácia a čiastočná obnova hradu.

Zrúcanina Plaveckého hradu tvorí významnú dominantu na úpätí západných Malých Karpát. Plavecký hrad zaujme už z diaľky. Cestou po západnej strane Malých Karpát si ho istotne všimnete. Je neprehliadnuteľný a dodnes akoby plnil svoju strážnu funkciu. Týči sa priamo nad okolitou nížinou s nekonečným borovicovým lesom.

Plavecký hrad určite patrí k tým známejších a navštevovanejších.

Okolie hradu je zaujímavé aj z hľadiska archeológie. Lokality v okolí Plaveckého hradu boli osídlené už v praveku. Svedčí o tom známe archeologické nálezisko pri hrade – Pohanská z mladšej doby kamennej a z čias halštatskej kultúry. Bolo tu kedysi vybudované jedno z najväčších keltských oppíd.

Okrem histórie je Plavecký hrad obľúbený hlavne pre svoje nádherné výhľady smerom na Záhorskú nížinu. Výhodou hradu je jeho blízkosť k Plaveckému Podhradiu a nenáročný prístup k zrúcanine. Zaujímavé výhľady sú však aj smerom na východ, do Malých Karpát. Pekne viditeľné sú západné svahy malokarpatských kopcov. Pri pohľade smerom na juh uvidíte ako na dlani dedinku Plavecké Podhradie, v diali potom susediacu dedinku Sološnica. Na horizonte dominuje konštrukcia cementárne v neďalekom Rohožníku. Jednoducho je jasné, že hrad bol situovaný priam ideálne, pretože poskytuje ďaleké výhľady na všetko podstatné v okolí.

Vápencové steny hradného brala sú populárne medzi lokálnymi lezcami, najmä od čias, čo boli preistené trvalým istením. Oblasť je známa pod menami ako Blázon, či Blázonstein. Zalezie si tu i nováčik.

Povráva sa

Hrad je dejiskom príbehu, kvôli ktorému v Uhorsku takmer vypukla nová Trójska vojna. Peter Bakič v r.1607 uniesol Františkovi Révaymu ženu, ktorú manžel, pijan a krutáň, držal pod feruľou. Zuzana Forgáchová potom žila na Plaveckom hrade po boku svojho gavaliera.

Kráľ a Pálffyovci

Kráľ bol raz hosťom pána Plaveckého hradu a spolu išli na poľovačku. Kráľom štvaný jeleň vyplašil v lese koníka ťahajúceho voz smoliara Pavla. Fúra sa prevrátila, Pavla voz privalil a jeho syn sediaci pri otcovi sa len tak-tak zachránil. Kráľovi sa šuhaja uľútostilo a zveril ho do opatery bezdetnému pánovi Plaveckého hradu. Ten si ho osvojil a na smrteľnej posteli hradné panstvo daroval už odrastenému a súcemu mládencovi, zakladateľovi rodu Pálffyovcov (v maďarčine Pál fia = Pavlov syn)

Zdroje:

https://www.hrady-zamky.sk/plavecky-hrad/

https://www.planetslovakia.sk/pamiatky/147-plavecky-hrad