Nachádzame sa na strednom považí v obci Beckov. Šesťdesiat metrov vysoké vápencové bralo dominuje nad obcou už od nepamäti. Imponovalo svojou majestátnosťou obyvateľom už od dávnoveku a tí tu s obľubou stavali svoje sídla. V časoch Veľkej Moravy tu vzniklo slovanské hradisko a obranné stavby. Tie boli základom pre neskôr vybudovaný hrad, ktorý nesie meno obce nad ktorou sa vypína – Beckov.

Hrad Beckov pochádza z 12. storočia a v súčasnosti je Národnou kultúrnou pamiatkou. Na slovenské pomery, dobre zachovaná zrúcanina sa vyznačuje skvelými prístupovými možnosťami. Zároveň je veľmi zaujímavo sprístupnená, čo z hradu robí ideálny cieľ na výlet pre rodinky s hoci aj menšími deťmi, alebo seniorov. Všetko je podčiarknuté pekným výhľadom na Považie. Nudiť sa tu určite nebudete.

Tento hrad na Považí je naozaj dobre dostupný, najmä pre návštevníkov zo Západného Slovenska. No dopravu sem majú priaznivú i záujemcovia z ďalších končín. Viete sa sem jednogucho prepraviť autom, vlakom, alebo autobusom. Považím totiž vedie diaľnica D1 a taktiež hlavná rýchliková trať naprieč Slovenskom. Postačí ak sa vlakom dopravíte do Nového Mesta nad Váhom a odtiaľ to už máte do Beckova doslova na skok. Zaujímavou alternatívou by mohla byť kombinácia vlaku a bicykla, keďže Považie je vhodným regiónom na cykloturistiku.

V Beckove sa dá zaparkovať pod hradným bralom pri tzv. Lipovom sade. Je to príjemný parčík takmer v samotnom centre obce. Pri jednom z jeho okrajov sa nachádza väčšia asfaltová plocha, kde môžete bezplatne odstaviť auto. K vstupu na hrad vás od parkoviska, popri Lipovom sade privedie zelená turistická značka, ktorá prechádza centrom Beckova. Je to smerom na juh a následne za Cukrárňou pod Hradom je odbočka smerom doľava. Poznáte ju aj podľa kostola s novo vyzerajúcou fasádou. Tam si všimnete hnedú tabuľu, s nápisom Hrad Beckov a nejakými informáciami. Keď sa vyberiete tým smerom, chodník vás čochvíľa dovedie k hradu. Stratiť by ste sa nemali, koniec-koncov hrad budete mať stále nad hlavami. Celkovo je výstup na hrad Beckov príjemnou, pár minútovou prechádzkou. Výstup je naozaj krátky a po dobrej ceste.

Hrad ako mnoho iných obranných stavieb na našom území menil majiteľov, pričom najvýznamnejšími boli Stiborovci, Bánffyovci a Matúš Čák Trenčiansky. Od 14. storočia hrad v dôsledku rastu jeho obrannej funkcie aj v dôsledku tureckých vpádov prešiel mnohými vylepšeniami. Došlo najmä k vyvýšeniu veží, hradieb, či vybudovaniu delovej veže. Pribudla i rytierska sieň a kaplnka, či gotický palác. Po vymretí rodu Bánffyovcov hrad pustol, až ho nakoniec zničil požiar v roku 1729 (niekde sa udáva rok 1727).

Po absolvovaní prvého výhľadu cesta stúpa strmšie nahor po kamennom chodníku k hlavnému vstupu na tzv. dolné nádvorie. Tu si možno prvýkrát zblízka pozrieť ústrednú časť Beckova, vystavanú priamo na skalnom brale. Do nej, ale musíte vystúpať sériou ďalších schodísk.
Na nádvorí budete prechádzať okolo amfiteátra a menších budov, v ktorých nájdeme múzeum, predaj suvenírov, občerstvenia a toalety. Keďže sa jedná o centrálnu časť hradu, bude sa tu zdržiavať najviac ľudí. Na hlavnom nádvorí nás ešte zaujali rôzne vystavené objekty, napríklad v podobe vojenských strojov.

Po absolvovaní prvého výhľadu cesta stúpa strmšie nahor po kamennom chodníku k hlavnému vstupu na tzv. dolné nádvorie. Tu si možno prvýkrát zblízka pozrieť ústrednú časť Beckova, vystavanú priamo na skalnom brale. Do nej, ale musíte vystúpať sériou ďalších schodísk.

Na nádvorí budete prechádzať okolo amfiteátra a menších budov, v ktorých nájdeme múzeum, predaj suvenírov, občerstvenia a toalety. Keďže sa jedná o centrálnu časť hradu, bude sa tu zdržiavať najviac ľudí. Na hlavnom nádvorí nás ešte zaujali rôzne vystavené objekty, napríklad v podobe vojenských strojov.

Kúsok ďalej od nádvoria, smerom popod múry hradu, sa za vzdialenejším koncom priestranstva nachádzajú schody vedúce k hradnej studni. Schody sú strmšie a tak je na vás, či sa vám chce návštevu studne naozaj absolvovať.

Gastronomické možnosti pod hradom Beckov sú rôzne. Od klasického rýchleho občerstvenia, cez zmrzlinu, až po veľmi príjemný podnik Kúria Beckov. Práve z jej dvora by malo byť možné pozorovať lezenie na hradnom brale. Exteriér reštaurácie pod skalami je veľmi príjemný na posedenie pri dobrom jedle.

Hrad je čistý a upravený. To, čo z hradu ostalo, je podľa nás dobre zakonzervované. V rámci Slovenska ho určite môžeme zaradiť medzi hrady, čo ostali lepšie zachované. Z hľadiska komerčného turizmu je bezpochyby hrad Beckov jednou z najväčších atraktivít tohto regiónu.
Čo sa týka bezpečnosti, tak snáď ani nehrozí, aby spadol nejaký kameň z hradieb. A ak by aj áno, tak nebezpečnejšie miesta sú prehradené, s nápisom zákaz vstupu. Prechádzka hradom nám preto prišla bezpečná, no nie je bezbariérová, čo sa dá od stredovekého hradu očakávať.

V ruine sa dá potom všelijako potulovať a prechádzať bez väčších obmedzení (až na zopár miest, kde prebieha rekonštrukcia), rôznymi starými miestnosťami, čo deti určite zaujme. Môžu si tak lepšie predstaviť život na stredovekom hrade.

Na prelome 11. a 12. storočia v krajine značne vzrástla kráľovská moc. Na hrade sa to odzrkadlilo v jeho kamennej prestavbe. Vybudované boli najmä priestory horného hradu a severný palác. Dĺžka hradu z tohto obdobia bola stanovená na 100 m. Na sklonku 13. storočia bola v juhovýchodnej časti horného hradu vybudovaná útočisková veža typu bergfrit.

V 14. storočí využil mocenské vákuum uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky. „Pán Tatier a Váhu“ zaujal aj hrad Beckov, ktorý sa dočkal rozsiahlej prestavby, majúcej za cieľ zdokonaliť jeho obranu. Vybudované boli najmä parkánové múry na zraniteľnej východnej strane hradu, kde vznikla aj hradná studňa. Po Matúšovej smrti sa hrad znova stal kráľovským majetkom, ktorého správcovia sa pýšili titulom hradný kastelán.

Zlatá éra Stiborovcov
V roku 1388 prešiel hrad znova do vlastníctva šľachty. Majiteľom hradu sa pre svoju oddanosť kráľovi Žigmundovi stal veľmož poľského pôvodu Stibor zo Stiboríc. Stibor, nesúci aj titul Sedmohradského vojvodu, si hrad vyvolil za svoje rodové sídlo. Svoje rozprávkové bohatstvo zároveň investoval do majestátnej prestavby.

V severnom hradnom priestore vzniklo honosné nádvorie vybudované podľa vzoru kráľovských dvorov. Bohaté a rozsiahle sídlo navyše získalo svoju hradnú kaplnku. Kaplnka bola vytvorená vo východnej časti paláca. Jej interiér zdobili vysoké kružbové okná a ojedinelá obkročná sieťová rebrová klenba. Do 19. storočia boli ešte zreteľné pôvodné fresky. Figurálne motívy vyobrazovali sv. Juraja, archanjela Michaela a Jána Krstiteľa. Medzi skvostný inventár kaplnky patrila predovšetkým socha Madony, vyrobená zo vzácneho limbového dreva. Prestavba hradu sa dotkla aj jeho najväčšej dominanty, teda hradnej veže. Tá bola pretvorená na vežu typu donjon (trvalo obytná veža).

Rod Stiborovcov však spravoval hrad iba do roku 1434, keď zomrel Stiborov syn Stibor mladší. Jeho smrťou vymrela mužská línia tohto významného rodu a hrad sa opäť stáva kráľovským.

O tri roky neskôr daroval kráľ Žigmund celé panstvo Pavlovi, synovi Bána z Dolnej Lendavy, ktorý sa stal manželom Kataríny, dcéry Stibora mladšieho. Ich potomkovia, známi pod menom Bánfi, spravovali hrad viac ako 200 rokov. Príslušníci tohto rodu prebudovali sídlo v renesančnom slohu. Taktiež sa postarali o zdokonalenie a modernizáciu hradnej obrany. V prístupovej časti vnikol malý barbakán a predbránie s kolískovým mostom. Takéto prestavby zachránili hrad v roku 1599 počas tureckého vpádu. Divokému vyčíňaniu osmanských nájazdníkov však neodolalo mestečko pod hradom, ktoré vyhorelo. Bánfiovcov na hrade však napokon stretol rovnaký osud ako rod Stiborovcov, pretože vymreli po meči.

Vlastníkmi hradu sa stali viacerí dedičia, čo značne znižovalo jeho lukratívnosť. To znamenalo pokles záujmu o jeho údržbu. Osudným sa pre hrad stal rok 1729, keď sa na hrad preniesol požiar z mestečka a hrad ako obytné sídlo nadobro zanikol.

Prvé amatérske záchranné práce prebehli už v roku 1935, keď bola na kaplnke vybudovaná strecha v snahe zachrániť zbytky murovanej výzdoby. Rozsiahla prestavba, no najmä archeologický výskum, prebehli v 70. rokoch minulého storočia, čo umožnilo hrad sprístupniť širokej verejnosti.

Zdroje:

www.hrad-beckov.sk
www.planetslovakia.sk