Na úvod vás upozorníme, aby ste sa pripravili na strmšie stúpanie, pokiaľ si zvolíte kratšiu trasu. Vyberte sa z Uhrovského Podhradia po zelenej značke, na začiatku si treba dávať pozor na správne odbočenie z cesty k chodníku vľavo, ktorý sa nachádza medzi dvomi plotmi. Dlhšia trasa začína tam kde spomínaná zelená, avšak neodbočíme popri plotoch, ale pokračujeme ďalej rovno. Táto trasa trvá okolo 1h a je menej náročná ako zelená. Po vydýchaní vám budú odmenou krásne výhľady na okolité zalesnené kopce ako aj vstup na hrad Uhrovec.

Počiatky hradu siahajú do druhej polovice 13. storočia. Istú dobu bol jeho majiteľom aj známy Matúš Čák Trenčiansky, ktorý získal hrad výmenou za majetky v Tekove. Po jeho smrti sa hrad dostal do vlastníctva kráľa Karola Róberta, neskôr Žigmunda Luxemburského, ktorý ho venoval Ctiborovi zo Ctiboríc a jeho bratom.

Práve vďaka tomu, že sa hrad nachádza v nedostupnom teréne, neocitol sa v centre bojov a nezničili ho ani turecké vojská pri svojich nájazdoch. 

Určitý čas ešte slúžil ako väzenie, ale postupne ho úplne opustili a nechali ho schátrať. 

V 19. storočí hrad vyhorel a zostali z neho len ruiny. Napriek tomu sa zachovala neskororománska kaplnka a veže.

K hradu bola neskôr pristavaná aj neskororománska kaplnka s emporou, ktorá vďaka úplnej zachovalosti patrí k unikátom svojho druhu u nás. V 15.storočí pribudol nový palác pozdĺž SV hradby a cisterna na nádvorí. Na konci stredoveku bolo vybudované murované predbránie a až potom došlo k rozšíreniu hradu o rozsiahle predhradie. Prístup do podhradia zabezpečoval most cez priekopu a brána bola chránená oválnou delovou baštou. Počas ďalších renesančných prestavieb hradu došlo k zvýšeniu neskorogotického paláca, dostavali sa obytné trakty, čím sa vytratili vežové dominanty a vznikol výškovo vyrovnaný komplex.

V roku 1995 sa začalo s čistením hradu, neskôr došlo aj k archeologickému výskumu, a postupne od začiatku 21.storočia došlo k zabezpečovaniu statiky a spevňovaniu múrov. Obnovil sa pôvodný vstup do hradu po moste, vyčistila sa cisterna, dostavala a zrekonštruovala sa hospodárska budova, zastrešil sa palác, zrekonštruovala sa zrútená klenba v paláci, portál bránovej budovy a prebehlo mnoho ďalších opráv. Od r. 2015 na hrade pôsobí Občianske združenie Hrad Uhrovec, ktoré tu výnimočným spôsobom a pôvodnými metódami naďalej vykonáva rekonštrukčné práce na hrade.

Smrť hradného pána

Hradnému pánovi zomrela žena a sám vychovával svoju dcéru Luciu. Tá sa raz ako už bola dospelá zahľadela do Tomáša – veliteľa hradnej stráže. Ani Tomášovi nebola Lucia ľahostajná, ale dobre vedel, že otec dievčiny ich vzťahu nikdy nepožehná, lebo si neboli rovní. Raz na poľovačke spolu s hradným pánom prenasledovali poraneného diviaka a Tomáš neodolal pokušeniu. Svojho spoločníka, ktorý stál v ceste jeho šťastia, zastrelil. Smrť na poľovačke všetci považovali za nešťastnú náhodu, len mládenec bol zo dňa na deň nepokojnejší. O niekoľko dní sa vytratil z hradu a neskôr ho našli mŕtveho na mieste, kde zmárnil svojho pána. Lucia hrad predala, ale kam sa podela, to sa nik nedozvedel.

Nebojácna hradná pani

Pod Uhrovcom sa raz na brehoch potoka zjavila záľaha Turkov, ktorí pripravovali útok na hrad. Odvážna hradná pani si však vyhliadla z hradieb ich veliteľa kúpajúceho sa v potoku a presným zásahom ho trafila. Číra voda potoka zmútnela tureckou krvou. Turci stŕpli nad účinkom babskej strely a hneď si predstavili, čo sa asi bude diať, keď po nich začnú strieľať muži. Nečakali ani minútu a zutekali tak, že ani na sto koňoch by ich nedohonili. Na mieste, kde turecký veliteľ zahynul, sa od tých čias za mesačných nocí zjavujú krvavé škvrny.

Zdroje:

https://visit.trencin.sk

https://www.hrady-zamky.sk/uhrovec/

https://www.uhrovec.sk